Bola ekonomika kedysi dávno, na územiach Tichomorí, Afriky a Amazónie naozaj primitívna? Týmto slovom ju označíme dnes, no je to správny pojem a máme na to právo? Pozrime sa na seba, na dnešnú dobu a porovnajme ju s tou dávnejšou „primitívnou“ ekonomikou.
Ekonomika tej doby bola jednoducho čistá, prehľadná. Každý sa v nej zorientoval, nemuselo sa hromadne podvádzať a klamať, pričom tá ekonomika plnila svoj účel pre danú krajinu. Bola taká nepoškvrnená a jednoduchá, až bola skutočne prospešná a funkčná.
V dnešnej dobe je to, čo hľadáme neurčité a tisíckrát pomenené, pričom už ani nevieme čo vlastne skutočne potrebujeme a hľadáme. Necháme sa nahovoriť na konzum a na utrácania za absurdnosti. Pritom si myslíme že je to práve tá vec či služba, ktorú naozaj potrebujeme. Manipulujú nás stovky reklám na každom kroku a mnohí reklamní zástupcovia firiem, ktorí tvrdia, že ich služby sú pre nás potrebnejšie než kyslík či jedlo.
„Primitívna“ ekonomika mala položené tie isté základné otázky, aké má ekonomika položené aj dnes- Čo vyrábať, pre koho vyrábať a za koľko predávať. Lenže realizácia sa aj napriek tomu dosť líšila. Nevyrábali sa nepotrebné veci, neposkytovali sa absurdné služby. Vyrábalo sa presne to, čo bolo potrebné a naozaj pomohlo každému človeku. Čo sa vyrobilo, ihneď sa aj minulo a ľudia sa zabezpečili. Neboli teda potrebné vlezlé reklamy, ktoré vidíme 100 krát za deň a ani podomoví predajcovia, ktorí sa chcú zbaviť nejakej šmeliny. Nikto nás nemusel presviedčať o svojich službách a nikto nám nič na silu nenútil. Spoločnosť si to vedela určiť a zabezpečiť i sama, pričom bola zabezpečená, mala dostatok a nepodporovala konzum a nenásytný systém. Neboli potrebné absurdnosti a ľudia sa kvôli nim nemuseli zdierať. Neboli ani také veľké rodiely, kedy dnes vidíme luxusné štvrte a o kilometer ďalej staré domy z roku päť.