Filmy sú tu s nami už skutočne dlhú dobu, vôbec prvá realizácia premietania nafilmovaného materiálu sa konala už v roku 1895 a následne pribúdali ďalšie až do podoby dnešných filmov, aké poznáme v súčasnosti a tento trend je tak zrejme nesmrteľný. O rok oslávi rovných 125 rokov.
Ako to ale všetko začalo, ako prvé filmy vyzerali a aký mali dopad na vtedajšiu spoločnosť?
Jedno je isté, filmy prešli bohatou premenou a filmový priemysel nám stihol priniesť tony materiálu, pričom mnohé z nich zostanú nezabudnuteľnou súčasťou kultúry. Vzniklo kopec nových žánrov a pochopiteľne viditeľný pokrok technológie. Ale tento trend má takisto svoje korene a my sa k nim v tomto článku vrátime, začneme pekne od začiatku.
22. marec 1895 bol dňom, kedy realitu uzrelo vôbec prvé neoficiálne premietanie. Bratia Louis a August Lumiér na plátno premietli svoj čierno-biely snímok, v ktorom vidíme robotníkov odchádzajúcich z továrne, medzi nimi tiež koč ťahaný koňom. Na konci tohto krátkomontážneho „filmu“ sa dvere továrne zatvoria, čím sa snímok končí.
Nevidíme tu síce žiaden zaujímavý dej, zato však realitu natočenú na kamere bez akýchkoľvek úprav, strihov a iných zásahov. Na snímke takisto nie sú profesionálni herci, ale bežní ľudia zachytení v ich bežnom živote i keď samozrejme vo veľmi krátkom trvaní. A tu sa zrodil ten zaujímavý začiatok a vôbec prvý nádych dokumentárnych filmov a snímkov, ktoré poskytujú realitu v priamom prenose.
Po relatívnom úspechu a záujme verejnosti nasleduje snímok oveľa zaujímavejší, vidíme na ňom prichádzať vlak do vlakovej stanice, čo na tú dobu bola predsalen novinka a ešte k tomu na filmovom plátne. Celkom humorný je fakt, kedy mnohí diváci pri priemetaní a ich prvom filmovom zážitku mali strach, že vlak sa z plátna rúti priamo na nich, čo dávali najavo vystrašenými gestami.
Táto veľmi skorá tvorba je dodnes cenená predovšetkým z dôvodu, ktorý je dnes veľmi vzácny. Snímky zachycujú100% -nú realitu v priamom prenose bez efektov a úprav.