Už viac ako 2000 rokov dozadu, mnoho starogréckych učencov, z ktorých spomenieme napríklad Hippokrata, presadzovalo myšlienku o zdravom tele a duchu. Tento uznávaný lekár položil v období 4. storočia pred naším letopočtom základy medicíny, ktoré sa časom rozvinuli do podoby nám dnes známej.
Medicína zastrešuje nedefinovateľnú úlohu v našich životoch. Avšak reálnou podstatou nášho zdravotného stavu sa stávame my sami.
I keď je faktom, že lekár bezvýhradne zastáva funkciu liečiteľa národov, skúsme sa na pár sekúnd odosobniť od reálnej potreby týchto nevyhnutných figúr doby. Totiž, sám Hippokrates vyslovil myšlienku, ktorá sa javí byť unikátne nadčasovou a využiteľnou v akomkoľvek ľudskom období: „Každý z vás má v sebe moc samovyliečenia. Nepreceňujte úlohu medicíny, ale skúste vytvoriť z vami konzumovanej potraviny váš vlastný druh medicíny“. Touto myšlienkou sa Hippokrates nesnažil odradiť svojich súkmeňovcov od očkovaní, požívania liekov a odlišných typov prevencií, ktoré pokrýva oblasť medicíny, avšak v jeho slovách zaznieva určitá dôležitosť spojená s prirodzenosťou. V človeku by sa teda, inými slovami, mala zrodiť potreba systematickej regulácie vlastného zdravotného stavu, nastolenie určitých krokov pri dodržiavaní vlastného harmonogramu, ktorý však nie je v kontradikcii s požiadavkou daného organizmu (pretože každý jedinec disponuje vlastným organizmom, ktorý čaká na plnenie jeho osobitných nárokov a potrieb).
Skúšajme si vychutnávať potraviny, skúšajme hľadať to, čo nás robí šťastnými.
Zrejme sa môže javiť nanajvýš náročné dodržiavať prísne stanovený rozpis toho, čo nám má urobiť dobre a toho, čo je neprospešné. Avšak reálne prevedenie zdravého životného štýlu je v konečnom dôsledku nasledované pocitmi spokojnosti, emóciou, ktorá pramení zo schopnosti správať sa k nášmu telu s úctou a plniť jeho očakávania. Zdravý spôsob života totiž nie je len o zbavení sa nadváhy, o eliminovaní konzumácie alkoholu a tabaku, a tým i zamedzení rôznych typov ochorení; je práve o vymoženosti nachádzať určitý spôsob kontroly nad nami samými, spôsob, ktorý nás vedie k sebauvedomeniu.
Hippokrates hovoril, že peknou sochou sa môže stať jedine socha prirodzená.
Táto myšlienka sa viaže k obdobiu, kedy jeho súčasníci z oblasti chirurgie realizovali svoje pokusy v doméne nahrádzania daných partií tela, a tým sa prikláňali k názoru, že v každom sektore života je možné nahradiť predchádzajúce novým, umelo vytvoreným. Hippokrates sa naopak stotožňoval s názorom, že tak, ako je to v prípade umeleckého diela, napríklad sochy, ktorej nahradíme určitú partiu tela, a tým sa zbaví prirodzenej krásy, tak je to i s medicínou. Tá v jeho ponímaní totiž nemá nahradiť prirodzené, ale práve naopak, posilniť jeho intenzitu. Tým nastolil hlavnú funkciu tejto vednej disciplíny, ktorou sa stalo nie prehnané využívanie poskytnutého prostredníctvom liekov a iných výdobytkov medicíny, ale ich zdravé dopĺňanie tam, kde človeku jeho ľudská podstata nestačí.