Ešte sa ojedinele nájdu verejné prípady, kedy ľudia v sebe objavia pud ľudskosti a súdržnosti. Touto úvodnou vetou chcem poukázať na nedávnu udalosť v ďalekom Quebecu, teda v Kanade. Protesty doktorov za vyššie platy, to je u nás stará známa vec, ale obdiv si zaslúži protest kanadských doktorov, ktorí navýšenie platu odmietli. Vlastne proti navýšeniu platu protestovali s tým, že požadujú navýšenie aj pre ich kolegov a podriadených, ktorí vykonávajú náročnú prácu v údajne zlých podmienkach pre pacientov. Doktori, ktorých sa zvýšenie príjmu týka verejne priznávajú a sú si vedomí, že kvôli navýšeniu už nezostanú financie pre ich podriadených a vylepšenie lekárskych služieb. Požadujú rovnomernejšie rozdelenie financií.
Dávam klobúk dolu. Presne toto je ten postoj, ktorým by sme sa mali inšpirovať viacerí a vedie k skutočnému zlepšeniu kvalít poskytovaných služieb. Jedinci, doktori sú si v tomto prípade naozaj vedomí pravého zmyslu svojej práce a zodpovednosti voči ostatným.
My na Slovensku po tejto informácii asi ešte stále neveriacky točíme hlavou a nedokážeme si vysvetliť, ako je to možné. Vopred vravím, že poznám a ctím si výnimky, ale u nás doktori na čele so zdravotníctvom rozmýšľajú 29 rokov presne opačne a takýto postoj z ich strany by pripomínal román science – fiction či realitu z odlišnej dimenzie.
Ak si niekto myslí že preháňam, nech zoberie do úvahy, že každý dospelý občan SR platí každý mesiac zdravotné poistenie vo výške cez 60 euro, respektíve väčšine toto poistenie platí zamestnávateľ alebo Úrad práce sociálnych vecí a rodiny. Ak ochoriete, lieky si musíte ešte extra kupovať sami. Zdravotný preukaz stojí 20 euro a pokiaľ sa chcete objednať na presný čas, musíte si priplatiť. A nevraviac o tom, že v mnohých prípadoch vykonáva kus práce zdravotná sestra, bez ktorej by mohol lekár rovno rezignovať.
To už roky a čo vidíme? Viem, že sa to netýka každého doktora, ale vidíme odutých a povýšených lekárov nespokojných so svojim platom, kedy si všetko bahno „zožerie“ nevinný pacient či zdravotné sestry. A služby v nemocnici? Veď to je Kocúrkovo. Chorý a nevládny človek musí ísť na kontrolu trikrát do týždna. Odmietajú ho nechať tri dni v nemocnici, lebo by mu museli dať jesť, toaletný papier, či pohár vody. Sanitku platí štát. Preto chorých ľudí posielajú domov a nechajú ich rozhánať niekoľkokrát do týždna na sanitkách. Do toho hrozia verejné protesty doktorov, pri ktorých počujeme na 99 % zmienku o tom, ako si zaslúžia vyšší plat a možno 1% na tému, ako reálne zlepšiť služby zdravotníctva.